Derivatívny trh – Finančný Armagedon?

Autor: Juraj Bercik | 10.9.2015 o 8:23 | Karma článku: 3,27 | Prečítané:  635x

Ako som spomenul v mojom prvom článku, odhaduje sa že na derivatívnom trhu je asi 2,3 kvadrilióna USD ($2,300,000,000,000,000), hoci hodnota tohto trhu nie je verejne známa.

Trh s derivátmi je celosvetové volatilné kasíno na ktorom banky a finančné inštitúcie stávkujú, či komodity alebo akcie budu rásť alebo klesať, alebo či určité balíky s úvermi budú alebo nebudú splatené.

Tento trh rastie bezhranične rýchlo a svetová ekonomika je v ohrození od masívnej škody, ak by len malé percento zmlúv “vybuchlo”. Keď praskla bublina s nehnuteľnosťami v roku 2008, tak na tomto trhu bolo odhadom “len” 500 biliónov USD ($500,000,000,000).

Keď v roku 2008 boli hlavné banky príliš veľké na to aby ich nechali padnúť (too big to fail), tak dnes majú ešte väčšiu moc. Top 5 amerických bánk má celkové expozície v derivátoch vo výške 247 biliónov USD ($247,000,000,000). To je asi 3,5 krát viac ako HDP celého sveta. Celková výška derivátov všetkých bánk vo svete sa odhaduje na 600 biliónov USD. Napríklad Deutsche Bank má expozície v derivátoch vo výške 75 biliónov USD. Dosť zaujímavé je, že podla štatistík bol “bail out” pre Deutsche Bank v podobnej výške ako pre samotné Grécko, s jediným rozdielom, že Deutsche Bank to nemusí splatiť. A z toho vyplýva otázka či sú dnešné veľké banky “too big to jail” a jednoducho im prejde všetko (nemôže sa predsa ohroziť finančný systém).

Banka pre medzinárodné platby (Bank for International Settlements - BIS), ktorá má sídlo v Bazilej, potvrdila že súčasná situácia na finančných trhoch je horšia ako pred krízou v roku 2008.

Vo štvrtok 20. júna 2013 už bývalý šéf FEDu Ben Bernanke testoval trhy a oznámil, že je dosť možné že FED prestane tlačiť a skupovať dlhopisy na trhoch a tým pádom úrokové sadzby pôjdu hore.  Akciový trh klesol hneď na druhý deň ráno a do 22. júna sa medzibanková referenčná úroková sadzba dvihla z relatívne stabilného úroku 3,3% na 8,26%. Do budúcej noci dosiahla v Číne 12.33% a jedna veľká banka v Číne musela byť zachránená zo strany čínskej vlády, pretože jej došla likvidita. Toto doslova zastavilo medzibankové finančné prostriedky po dobu 48 hodín. Celosvetový trh s derivátmi, utrpel počas 7 dní v ohromujúcu stratu 300 biliónov USD ($300,000,000,000,000). Samotná banka FED utrpela stratu v hodnotách dlhopisov 151 miliárd USD ($151,000,000,000), pretože úrokové sadzby rapídne stúpali počas týchto 3 dní.

Toto je možno odpoveď pre tých, ktorí sa pýtajú, že čo je za tým ak úrokové sadzby pôjdu hore, teda v realite FED prestane tlačiť a skupovať aktíva bánk a dlhopisy na trhoch a tým pádom si trhy sami medzi sebou určia úrokové sadzby podľa hodnoty peňazí na trhoch. Ináč naposledy kedy úrokové sadzby stúpali bolo v roku 2006. To sa prejavilo už v nasledujúcom roku na trhoch s nehnuteľnosťami a s akciami a v roku 2008 to v USA už poriadne vrelo.

 

Prečo posledné mesiace a roky zmenili veľké banky či centrálne banky stratégiu investovania?

Napríklad najviac fyzického zlata kupovali centrálne banky v rokoch 2012, 2014 a 2013.

 

Dodávky fyzického striebra Comexu pre JP Morgan:

7. apríl 2015 – 1,1 milióna uncí

8. apríl 2015 - takmer 1.3 milióna uncí

9. apríl 2015 - 900 tisíc uncí

10. apríl 2015 – 1,2 milióna uncí

11. apríl 2015 - 1 milión uncí

12. apríl 2015 – 1,2 milióna uncí

13. apríl 2015 - takmer 1,2 milióna uncí

Nevieme síce s istotou povedať pre koho JP Morgan skupuje alebo skladuje tak veľa fyzického striebra, možeme len špekulovať či pre klientov alebo aj pre seba.

Pozoruhodná správa z 1. štvrťroka tohto roku je, že JP Morgan si navýšila objem derivatív v komoditách z 226 miliárd USD na 4 bilióny USD.

 

 

 

 

 

 

Citi Bank si navýšila objem derivatív v komoditách z 3,9 miliárd USD na 53 miliárd USD.

 

 

 

 

 

 

V novembri 2014 krajiny G20 odsúhlasili v meste Brisbane takzvaný “bail in”, čo v vlastne znamená, že peniaze v bankách už nie sú videné ako peniaze ale ako investícia. Vlastne to znamená, že tieto peniaze už nie sú poistené a ak niekto má uložené peniaze v banke ktorá má finančné problémy, tak o tieto peniaze môže príst, kedže banka má právo si tieto peniaze privlastniť na svoju záchranu. Takisto budú postihnutí aj akcionári tejto banky.

No a na Slovensku už platí zákon 371/2014 Z.z., ktorý umožňuje vnútorné vykúpenie bánk, čo znamená, že vláda bude mať možnosť zdaniť vklady v bankách až o 40%. Toto sme už videli na Cypre a v Grécku.

A kedže dnes už všetko funguje cez internet, uspešný hackerský útok na tieto banky alebo tento systém by mal katastrofálne následky. Digitálny svet prináša nielen výhody ale aj obrovské riziká a preto sa treba chrániť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?